(Časť_1).....Keby neexistovala spojitosť medzi mýtmi starej mezopotámie a biblickým zápisom, začal by som pochybovať o pravdivosti obsahu biblickej knihy Genesis. Keď skončila potopa sveta a Noach vyšiel z lode v horách oblasti Ararat (viď.: www.biblickearcheologickenoviny.cz - sekcia „Noemova archa“), odovzdal svojim potomkom podrobnú správu o stvorení sveta. Túto správu prevzali všetky prvotné kultúry. Dôkazom toho je, že veľa národov má vo svojej mytológii popis stvorenia a potopy. Potom prišlo zmätenie jazykov a rozptýlenie národov Gen.11,7-9. Prestali si rozumieť a preto sa ďaľšie podobnosti medzi bibliou a mytológiami národov prerušujú. Zostávajú už len podobnosti s mezopotámskou kultúrou, lebo odtiaľ pochádzal Abrahám a zachovával niektoré ich zvyky. Nieje náhoda, že Uta-napištim zažíva v Gilgamešovom epose takmer rovnakú scénu ako Noach v biblii. Niektoré pasáže v Genesis sú akoby opísané z tabuliek (ktoré tisícročia odpočívali v piesku). To dokazuje, že Izraelci verne predávali popis potopy a stvorenia a niesú to žiadne výmysly. Napríklad text z Enúma Eliš Tabuľka 1 riadok 6: „Nevynorily sa pastviny, rákosovú húštinu nebolo vidieť“; porovnajme z textom Biblie Genesis 2,5: „A ešte nebolo nijakého chrastia poľného na zemi, ani ešte nebola narástla nijaká poľná bylina“. Vidíme, že texty sa veľmi podobajú. Je to krása. Noach odovzdal všetkým národom správu o stvorení. –Keď však čítatme Enúma Eliš a Genesis ďalej, hneď vidíme rozdiel. Je utrhnutá akákoľvek kontinuita. Aby sme našli podobnosti musíme hodne hľadať v ich mytológii a vytrhávať. Sú to len útržky. Ako mohli starý Židia dokázať tak účinne „odmytologizovať“ text, keď ešte nepoznali poznanie dnešnej astronómie? Ako vedeli, že práve tieto útržky astronomicky sedia a ostatné nie? Prečo nieje súčasťou popisu stvorenia sveta v biblii napríklad výrok z Enúma Eliš Tabuľka 5 riadok 61: „Potom položil jej stehno, podpieralo nebesia“? –Odpoveď: „Pretože je to astronomický nezmysel“! ......

.......(Časť_2)......Správu o stvorení zjavil Židom samotný Boh! Sumeri všetko zmytologizovali (o čom svedčia nezmysly popisované aj na iných miestach ich mytológie). V biblii až u Jóba najdeme výrok „stĺpy nebies“. Hovorí to však Job a nie Boh. Nezabúdajme, že Biblia nieje Božie slovo, ale len obsahuje Božie slovo. To čo v nej hovorí Boh, JE Božie slovo. To čo v nej hovorí človek je ľudské slovo a je ovplyvnené mierou vtedajšieho poznania. Výnimkou sú proroci alebo jedinci hovoriaci pod inšpiráciou Božieho Ducha. Vždy to treba z konkrétneho textu rozlišovať. Božia reč u Jóba kapitola 38 verše 1-38 obsahuje zdánlivé astronomické nezmysly, avšak pri hlbšom zamyslenísa, to ľahko pochopíme. Jóbova reč o „stĺpoch zeme“ alebo „stĺpoch nebies“ je písaná formou tvrdenia Job 9,6; 26,11. Rozoberme teraz Božiu reč v kapitole 38: Verš 4 „Kde si bol, keď som zakladal zem? Oznám, akže znáš rozum?“ Hneď na začiatku nám je formou otázky naznačené, že Jób NEPOZNÁ akým konkrétnym spôsobom Boh stvoril Zem a ani to, ako vlastne vyzerá. Boh sa zhovára z Jobom v miere poznania akú má a ktorá bola v tej dobe bežná. Podobne by sme jednali aj my, keby sme chceli Papuáncov oboznámiť zo zákonmi elektriky. Boh však v tomto texte nemá úmysel oboznamovať Jóba z astronomickými faktami, ale len poukázať na to, že sa nevyzná vo veciach prírodných zákonov a tobôž nemôže vynášať závery, že za jeho vredy môže Boh! –Veď o tomto je celý kontext (a hlavne záver) knihy Job......

.......(Časť_3)......Poďme ďalej 38,6: „Na čom stoja a do čoho sú zapustené jej podstavce, alebo kto položil jej uholný kameň ?“ Boh tu netvrdí, že Zem má nejaké podstavce alebo uholný kameň. V miere jeho poznania sa len pýta, či si to vôbec dokáže predstaviť. Asi by to v tej chvíli nepochopil, že stĺpy sú vlastne neviditeľné gravitačné pole a akoby „zapustené“ do Slnka (podotýkam, že podstata gravitácie je dodnes predmetom diskusii a kandidátmi sú hlavne všeobecná teória relativity a kvantová teória gravitácie – čo potom taký Job). To by bolo na neho priveľa. Boh pozornosť Joba sústreďoval na niečo iné. Ďalej verš 8: „A kto zatarasil dverami more, keď sa vyrútilo, vyšlo zo života matky?“ Opäť – Boh tu netvrdí, že more má dvere. Používa podobenstvo (aj Ježiš rozprával v podobenstvách) v miere Jóbovho poznania – aby to pochopil. Verš 12: „Či si voľakedy za svojich dní rozkázal ránu? Či si ukázal rannej zore, kde je jej miesto,“ –Jób mal takúto predstavu, tak sa ho Boh pýta, či by to dokázal! (Netvrdí nič!) –Verš 16: „Či si voľakedy prišiel až ku žriedlam mora alebo či si sa prechádzal po vnútri priepasti?“ –Job mal zrejme predstavu že more má žriedla, tak sa ho pýta, či vie kde sú (poprípade – či vôbec vie ŽE sú (!)). Verš 18: „Či si si prezrel všetko až po šírky zeme? Oznám, ak ju znáš celú!“ –Tu pripomína Jobovi, že toho moc o Zemi nevie. Ako my potom môžeme čakať, že biblia nám zjaví astronomické skutočnosti? Boh to z nejakých dôvodov nechce oznámiť! 19: „Kde je cesta na miesto ta, kde býva svetlo? Alebo čo do tmy, kde je jej miesto?“ Opäť. Nieje tu vyslovené tvrdenie, že ku svetlu vedie nejaká cesta. Iba sa to Joba pýta vrámci poznania ktoré ľudia vtedy mali. 22: „Či si prišiel voľakedy k pokladom snehu a poklady kamenca si videl?“ –Zrejme narážka na severný pól a Antarktídu......

.......(Časť_4)......Verš 28: „Či má dážď otca, alebo kto plodí kvapky rosy?“ Ľudia si v tej dobe zrejme predstavovali, že dážď má otca. Boh sa pýta (ale netvrdí) či by Job dokázal odpovedať na takúto otázku! –Verše 31 a 32: „Či si sviazal sväzky Plejad alebo či si rozviazal povrazy Oriona? Či vyvedieš Súhvezdia zverokruhu svojím časom? Alebo Arktura i s jeho synmi povedieš?“ –Vrámci predstáv vtedajších ľudí sa Boh pýta, či by toto Job dokázal. Zároveň mu však nehodlá vysvetlovať, ako to naozaj je. –Nasleduje verš, ktorý považujem v tejto polemike za najdôležitejší 33: „Či znáš zákony nebies? Či položíš toho správu na zemi?“ –Odpoveď znie NIE! Job a ani vtedajší ľudia to nevedeli. Boží prejav o Plejádach a Arktúrovi, teda nieje prednáškou o „zákonoch nebies“. My dnes TROCHU čosi vieme. Boh však vie všetko a úplne! Aby ste si náhodou nemyslely že MY už všetko vieme, kladiem napríklad tieto otázky: 1. Prečo má elektrón hmotnosť 0,511 MeV ? Prečo existujú len 2 vzbudené stavy elektrónu: mión a tau? Z čoho sa skladá neutríno? Atď... Keby Job bol fyzik a zjavil by sa mu v dnešnej dobe, asi by mu kládol práve takéto otázky, aby splnil svoj ciel – totiž – usvedčiť ho (a nás všetkých) z nevedomosti (a zraziť k zemi pýchu z poznania, ktorou sa niektorý ľudia nadúvajú). Nieje potrebné aby Boh zjavoval ľuďom také veci, keď žijú v hriechu. Nech si najprv dajú doporiadku svoje životy a potom uvidíme! (To je kontext celej biblie). Ježiš vzal na seba trest za naše previnenia. Stačí v neho uveriť a zažiješ zmenu (zároveň budú tvoje hriechy odpustené). Toto som prežil ja v roku 1991. Vtedy nastala v mojom živote revolúcia. Odvtedy denne študujem bibliu, hovorím s Bohom, zaoberám sa históriou ranných civilizácii a praveku (paleolit, neolit), astronómiou, fyzikou (hlavne Richard Feynman), matematikou a zároveň je mojou srdcovou záležitosťou rádiotechnika (som rádioamatér OM3TLG). Všetko mi krásne do seba zapadlo.......

.......(Časť_5)......Záznam na mezopotámskych tabuľkách je síce autentickejší než biblia, nakoľko ich nebolo treba prepisovať, avšak biblický popis je presnejší, lebo Izraeliti prebrali štafetu rodovej línie od Noacha a spolu s tým aj neskreslenú správu o stvorení. Radšej budem veriť neskreslenej ústnej tradícii ktorá bola zverená spoľahlivým ľuďom, než autentickému zápisu tvorcov mýtov (akými boli Sumeri, Akkadčania a Babylónčania). Boh stvoril vody pod oblohou a vody nad oblohou. Nieje to napísané preto, že má obloha podobnú farbu ako more. Takýchto špekulatívnych vysvetlení sa dá najsť celá rada. Podľa nálezov vieme, že na Zemi bola kedysi teplá klíma aj tam, kde sú teraz polárne oblasti. Vody nad oblohou vypadali podobne, ako oblaky na Venuši (nebolo vidieť ani povrch planéty). Sklenníkový efekt na Zemi nespôsoboval však prehrievanie povrchu ako na Venuši (kde teplota dosahuje 430 stupňov), lebo povrchová voda vyrovnávala prúdenie tepla. Na celom zemskom povrchu bola takmer rovnaká klíma. –Toto sú teda tie vody nad oblohou, ktoré Sumeri tak zmytologizovali. Spravili z toho nebeské more, kde sídlia bohovia. Nič také však biblia nehovorí.......

.......(Časť_6)......Podobnosť medzi mýtmi Sumerov, Akkáďanov, Babylóňanov a Kanaáncov (väčšia ako u iných národov) nieje náhodná. Boli to prvé národy hneď po potope a mali spoločného pôvodcu - Noacha. Je to svedectvom o tom, že tieto národy kedysi žili spolu (pred zmätením jazykov). Vtedy to ešte neboli národy, ale len jeden národ Gen.11,1-2. –V Genesis 1,16 sa uvádza, že Boh stvori i hviezdy. Aj my dnes keď sa pozrieme vnoci na oblohu, povieme: Vidím hviezdy! –Nerozdeľujeme to na planéty. Rozdeľuje to až astronóm alebo záujemca o astronómiu (ak sa mu chce). Inak povie: „Poďme sa pozrieť na mesiac a hviezdy“. Biblia bola písaná pre bežného pozemského pozorovateľa. Keď Boh stvoril človeka, umiestnil ho na Zem a nie do vesmíru a tento popis určil pre neho. Neskoršie sa stalo, že Boh nechal tie „vody nad oblohou“ spadnúť na zem, čím sa spustila potopa sveta. Hladiny morí stúpli. Kedysi boli pobrežia nižšie – sú o tom dôkazy. Nastal dramatický pohyb a vrásnenie zemskej kôry. Vystúpili veľké pohoria (napr.: Himaláje). Vybuchovali gigantické sopky. Začal precesný pohyb Zemskej osi. Jediná pevnina ktorá dovtedy bola na Zemi, sa prudko rozdelila na kontinenty (Na počiatku stvoril Boh „súš“ a nie „súše“ Gen.1,9-10). Až za Pélega bola rozdelená zem Gen.10,25 (tj. vznikli „súše“)! Pohyb kontinentov ktorý vidíme dnes, sú len dozvuky onej dramatickej udalosti roztrhnuta pevniny. Z dnešného pomalého pohybu geológovia mylne prepočítavajú spätne vek tej udalosti......

.......(Časť_7).......Fosílie sú pozostatky potopy. Celé húfy rýb zafixované v hornine počas plávania (niektoré s potravou v ústach) sú svedectvom tejto udalosti. Pri postupnom usadzovaní bahna by tie ryby nečakali tisícky rokov, než by ich to prekrylo. Len mŕtve telo je ponechané napospas prekrytiu. Ale aj to sa najprv rozloží. Prečo potom máme telá rýb v tak zachovalej podobe s dtlačkami šupín? To niesú jeden-dva kusy. Sú ich milióny (napríklad v USA)! –Kmene stromov naprieč vrstvami mnohotisíc rokov staré. Prvé vrstvy sa usadili a stvrdli na horninu. Prekryla ich ďalšia a tiež stvrdla. A potom ďalšia a ďalšia! Ako dlho vydrží odlomený kmeň stromu? Vydrží 100000 rokov než ho celý prekryje hornina? Nie, ale spráchniveje! Fosílie vznikli náhle, inak by sa nezachovali. Uhynuté telo sa rozloží a v bahne (ktoré je ešte mäkké), zaniknú stopy odtlačku. Zostane len kostra. Nespočetné množstvo fosílii sú odtlačkami celých tiel. Fosílie sú dôkaz stvorenia a nie evolúcie. Na každom odtlačku vidíme živočícha naplno vyvynutého. Ak je to vták – má naplno vyvynuté krídla; ak ryba - má naplno vyvynuté plutvy; atď... Evolucionisti nemajú ani jednu fosíliu na ktorej by bolo vidieť plutvu ako sa pretvára na krídlo či nohu. Vždy je to buď krídlo alebo noha alebo plutva (poprípade kombinácia týchto). Raz som bol na jednej prednáške Jířího Grygara. Prednášal na tému „riadená panspermia“ a v súvislosti s tým i o evolúcii. Diskutoval som s ním na túto tému a dal mi zhruba takúto odpoveď: „Prechodné typy trvali len veľmi krátko a preto sa nestihli fosilizovať“. Toto je teda podľa dnešných vedcov dôvod, prečo ich v prírode nenachádzame. Ok. Pozrime sa na to bližšie.........

.......(Časť_8).......-Povedzme, že prechodné typy teda trvali len veľmi krátko (ako tvrdia evolucionisti) – trebárz státisíce rokov – a preto sa nestihli fosilizovať. Evolúcia by podľa ich predstáv mala prebiehať pomocou mutácii a prírodného výberu. Vplyvom kozmického žiarenia alebo chýb v prepisovaní genetickej informácie pri delení buniek vznikne mutácia. Prírodné podmienky potom vyselektujú schopnejšieho jedinca, ktorý vďaka nej získal určitú výhodu. Život začal v praoceáne a preto prvými boli morské živočíchy (napríklad ryby). Plutvy rýb sú zložitým orgánom tela, kde naraz musí správne fungovať veľa ich "súčiastok", ako napríklad v rádii alebo televízore. Stačí jednu súčiastku vytrhnúť a televízor nebude fungovať ako celok (prinajlepšom bude fungovať tak, že sa naň nebude dať pozerať). Mutácie sú DROBNÉ zmeny v génoch. Znovu zdôrazňujem – DROBNÉ! –Mutácia môže tiež spôsobiť vznik nového bloku. Skopíruje časť (alebo celok) pôvodnej informácie stavby plutvy a vytvorí duplikát. Ten býva väčšinou nefunkčný. Duplikát nieje nová informácia, ale stará okopírovaná – čiže nijaká evolúcia. Cesta vývoja môže pokračovať len v prípade, ak duplikát je prijaznivo pozmenený v prospech jedinca. Lenže čo to znamená „prijaznivo pozmenený“? –To znamená „hotová noha“. Iba hotová a dokončená noha môže chodiť a znamenať výhodu v boji o prežitie. Napoly vyvynutá je prekážkou a nie výhodou. Z rozrobeným autom sa nedá jazdiť. Iba z hotovým! Dobre. Skúsme nachvíľu predpokladať, že sa dá chodiť aj s nedokončenou nohou a z napoly rozobratou plutvou (napr.: o barlách). (Poznámka: Mysím si, že bežnej rybe vo vode je lepšie, než tej čo už chodí po súši o barlách.)...........

.......(Časť_9)..........Po tomto všetkom vám je dúfam jasné, že pretvorenie plutvy na nohu nemohlo trvať tisícročia, nakoľko drobných zmien museli byť milióny (ak chceme získať z plutvy nohu). Jedine ak by mutácie boli schopné robiť veľké skoky vo vývoji. To už by sa ale nejednalo o evolúciu ale o zázraky (tj. veľké skoky, kedy náhle začalo naraz spolu fungovať viacero súčastí). Celé funkčné bloky by museli vznikať v relatívne krátkom období, ale takého niečoho sú mutácie neni schopné. Ukazuje sa, že pravdepodobnosť aby sa z jedinca stala fosília sa zvyšuje hlavne počtom, do akého sa daný druh rozmnožil. Chápem, že prírodný výber nepodporuje rozmnoženie prechodných typov do veľkého počtu, lebo zatiaľ ešte neznamenali žiadnu výhodu oproti predošlým. No dobre ! – Ale k čomu je potom rybe nejaký výratok z plutvy, ktorý zatiaľ ešte nedokáže funkčne chodiť a akú výhodu vlastne znamená oproti predošlému typu pravej ryby? Je zatiaľ len prekážkou, prírodný výber ju nevyberie a takto sám BRÁNÍ EVOLÚCII ! -Ak by sa predsalen úvahami zistilo, že tento výrastok mal nejakú výhodu, prírodný výber musel dať takejto rybe rozmnožiť sa do veľkého počtu! - A teda aspoň niekoľko jedincov muselo byť fosilizovaných. Keď to vynásobíme počtom druhov živočíchov ktoré vtedy boli na svete, dostaneme veľký počet prechodných jedincov - kandidátov na fosilizáciu. Museli to byť milióny kusov ale paleontológovia nemajú ani jeden. Mutácie môžu znamenať výhodu LEN vrámci druhu (napr.: strata pigmentu srste líšky v trvale zasneženom teréne). Nič nové sa z toho ale nevyvynie.........

.......(Časť_10)..........Fosília archeopteryxa s jeho drápmi na krídlach o ktorých sa myslelo, že je to prechodný typ, vôbec nenaznačuje, že by sa krídla pretvárali na nohy. Je dokázané, že sa jedná o plne funkčne vyvynuté krídla a drápy boli len ich pomôckou, tak ako je to aj u dnešného pštrosa. Tie drápy sú naplno funkčné - žiaden vývoj. Aby mohli vznikať drobné evolučné zmeny (a udržať sa), musel byť typ z drobnou výhodou dostatočne rozmnožený čo do počtu, aby príroda mala priestor robiť ďaľšie pokusy. Nemohlo ísť o pár kusov, ale o veľký počet kusov. Ďaľším faktorom je množstvo drobných zmien vedúcich od plutvy k nohe. Sú ich milióny. Mutácia v génoch za života jedinca, sa prejaví až na jeho potomkovi – čiže po niekoľkých rokoch. MILIÓNY ZMIEN KRÁT NIEKOĽKO ROKOV SÚ MILIÓNY ROKOV VEDÚCICH OD PLUTVY KU KRÍDLU A TEDA AJ MILIÓNY (AK NIE UŽ MILIARDY) JEDINCOV - KANDIDÁTOV NA FOSILIZÁCIU. Pokiaľ však od plutvy k nohe viedlo len pár evolučných zmien, museli to byť zmeny skokové (kvantované), no a skokové zmeny – to už sú zázraky. - Po týchto všetkých úvahách kladiem opäť svoju pôvodnú otázku: KDE SÚ VŠETKY FOSÍLIE PRECHODNÝCH DRUHOV?..........

.......(Časť_11)...........V kambrických vrstvách sú fosílie živočíchov, ktoré už nikde vo vyšších vrstvách nenachádzame, ale dnes žijú. Kde boli celú tú dobu? -Vyvinuli sa, otlačili, potom vyhynuli a presne tie isté sa objavili dnes bez predchodcov v štvrtohorných usadeninách? - Keď sa sedliackym rozumom pozriem na geologický rebríček, je na ňom nápadná jedna vec... a to, že poradie zdola nahor v akom sa postupne dané druhy fosílii vyskytujú, zodpovedá aj poradiu geografickej výšky v akej môžeme ich výskyt očakávať. V prekambriu máme trilobity a iné živočichy, ktorých výskyt očakávame na morskom dne. Vyššie v rebríčku sú morské ryby (a aj v skutočnosti sa ryby vyskytujú vyššie) potom obojživelníky (tie sa zdržujú čiastočne vo vode a čiastočne na súši) a nakoniec suchozemské živočíchy, sladkovodné, cicavce a vtáky. To zodpovedá aj poradiu výšky v akej nachádzame ich fosílie v rebríčku a preto prevláda určitý druh fosílie v určitej výške pred inými (lebo v tej sa vyskytoval). Preto sa mnohé vo vyšších vrstvách neopakujú. -Niektoré z takých "neopakovateľných" dnes normálne žijú.
- Vieme, že jednotný geologický rebríček bol poskladaný s fosílii pozbieraných z rôznych častí sveta. Nikde na svete neexistuje kompletný rebríček pozozstávajúci zo všetkých vrstiev. Dôležité pre určenie veku tej či onej fosílie sú indexné fosílie, ktorým bol priradený určitý vek už predtým a ich výskyt je častý. Potom existujú fosílie, ktorých výskyt je len na určitých geografických miestach a už nikde inde na svete. No a keď tam niesú poruke indexné fosílie, býva ich vek určený odhadom. Takýchto prípadov odhadu je celá rada (z horniny v ktorej sa vyskytujú, sa veľmi ťažko zisťuje vek). Častokrát býva nejaká fosília zaradená na to a to miesto rebríčka len preto, že o tom rozhodol nejaký vedec podľa vlastného odhadu..........

.......(Časť_12)...........Pravdepodobnejším sa mi zdá byť model výškovej fosilizácie a navrstvenie geologických vrstiev v krátkych jednorázových periódach nejakých katastrôf, ktoré naraz prekryli niekoľkými metrami bahna živé tvory ktoré sa práve nachádzali v mieste katastrofy. Zoberme si napríklad výbuch sopky. Tok lávy sa postupne mení na tok bahna. Výbuch sopky sv. Heleny je toho príkladom. Celé domy boli zmiatnuté a prekryté bahnom. Veľké vrstvy bahna vysoké niekoľko metrov vznikli naraz! Model pomalého usadzovania horniny nedokáže vysvetliť zachovalosť mnohých tiel rýb, ktoré boli fosilizované v plávajúcej polohe a mnohé počas konzumovania stravy (ako keby ich čosi prekvapilo - nejaká katastrofa). Pri pomalom usadzovaní by telo ryby dávno podľahlo rozkladu, než by bolo nakoniec za stovky rokov prekryté .
V takomto prípade by geologický rebríček nemohol trvať 650 mil. rokov, ale omnoho kratšie a evolúcia tak rozmanitého množstva druhov života za tak krátke obdobie NEMYSLITEĽNÁ. -Záznam vo fosíliach sa nedá brať ako dôkaz evolúcie.
Nakoniec spomeniem ešte jeden problém. Evolúcia je prírodný zákon. Ak teda platil kedysi, musí platiť aj dnes. Aj dnes musíme najsť niekde v moriach a lesoch živočíchov so znakmi evolučného pretvárania končatín. Sedliacky povedané, ak sa plutva pretvorila v nohu kedysi, aj dnes by mala existovať tendencia pretvárať plutvu na čosi iné. KDE SÚ TAKÉ RYBY? -Vieme o rybách ktoré majú nohy. Ale tak ako plutvy, tak aj ich nohy sú naplno funkčné. -Žiaden vývoj! Ja hľadám prechodný typ (tj. napoly vyvinuté orgány alebo ak chcete - v procese vývoja). -Hľadám, ale nenachádzam. - Nemohla tu predsa byť včera plutva a dnes noha. To už je zázrak a nie evolúcia! - Niekto potom ten zázrak musel spraviť. Je snáď aj tretia možnosť? Evolúcia neexistuje. Sám prírodný výber tomu bráni (o čom svedčia aj fosílie)...........

autora asi velmi mrzi, ze sa nenarodil par storoci dozadu, kde by sa mohol skvele uplatnit ako inkvizitor a palit vsetkych, co si dovoluju odporovat jeho predstave o stvoreni sveta a zazrakoch.
on moze mat dokaz pred sebou, ale nadalej si bude prekrucat svoje polopravdy. ...tie jeho "prechodne typy" hlada asi so zavretymi ocami, lebo mnohe este stale existuju (vid napr. bahnik http://www.zvierataa.es tranky.cz/clanky/vodne-zvierata/bahnik-africky )
... a ked sa to tak vezme, tak ani noha nie je nieco, co bolo stvorene ako dokonale a nemenne, stale sa meni a vyvija do roznych foriem a nezostava taka ista (napr. taka noha kona http://www.planetopia.cz/evoluce-kone.html alebo http://cs.wikipedia.org/wiki/K%C5%AF%C5%88 )

mozno by ho "potesila" stranka http://www.planeto pia.cz
ma tam v sekcii evolucia aj "prechodny typ" medzi plutvou a nohou a mnoho dalsich zaujimavych veci na premyslanie ;-)

Veď na planetópii už z jej autorom Petrom Doležalom roky diskutujem. Treba si to ísť len pozrieť. (....práve spolu debatujeme aj na kreacionismus.cz -On tam totiž často chodí...)
Bahník je oddelený druh s hotovými končatinami a ústrojenstvom, stvorené v tej miere zložitosti a rozsahu, v akej to ku svojmu životu potrebuje. (....dôležité je, že všetko od bielkovín až po orgány mu naplno funguje a je HOTOVÉ. -Čiže žiadny prechodný druh sa nekoná...)

Chyba je v tom, ze autor je velmi narocny. Napr. okrem archeopterixa su aj dalsie fosilie, ktore mozno pokladat za prechodne clanky. Takisto sa zda, ze perie bolo dost bezne u dinosaurov (mozno ho mal dokonca aj Tyranosaurus rex, kym bol mlada). Nicmenej pribuznost dinisaurov a vtakov je velmi zjavna.

Co sa tyka evolucie ako takej - prechodnych clankov je dost (dokonca mna skor prekvapuje ako vela sa ich zachovalo). Evoluciu spolahlivo dokazuje DNA - jej sekvenovanie pekne doklada pribuznost organizmov. Dokonca sa niekedy da dokladovat historie roznych enzymov. Inak "prechodne" znaky musia vzdy mat nejaku funkciu - teda neexisuje prechodny znak bez funkcie. Existuju len nedokonale ale funkcne adaptacie - a tych je obrovske mnozstvo (dokona aj ludia maju viacere take). A z tych nedokonalych adaptacii, mozu vzniknut dalsie - pripadne sa ich funkcia v buducnosti moze zmenit. V tomto smere je vlastne prechodnych druhov plna Zem (uz aj zvhladom k tomu ako sa prostredie na Zemi meni), az na to, ze nevieme k comu prejdu (nepozname buduce druhy). V kazdej faze pretvarania, vsak organizmus musi byt FUNKCNY - inak by neexistoval. Prave tato podmienka urcuje to, ze organizmy su v podstate na jedno kopyto (zakladna stavba je rovnaka), lebo v evolucnej minulosti (napr. prve mnohobunkove organizmy)bola stavba platickejsia, ale akonahle sa raz vytvorila, uz sa je tazke ju pretvorit bez straty funkcnosti.

Co sa tyka fosilii - nikdy neboli najdene ROVANKE druhy teraz a v davnej minulosti. Napr. "ziva fosilia" Latimeria sa sice PODOBA lalokoplutnym rybam z prvohor ale ani z daleka NIE JE ROVNAKA ! Ustrnula vo vynine - to sa v evolucii obcas stava - a vzhladom na pomerne stale hlbokomorske prostredie v ktorom zije to nie je az take prekvapujuce.